女人抖腿代表什么意思
O inych vyznamoch vyrazu Boh pozri Boh (rozli?ovacia stránka).Boh je termín, ktory ?asto ozna?uje najvy??iu bytos?; pod?a veriacich ?udí je vládcom alebo stvorite?om sveta alebo je svetu imanentny. Koncepcia jediného Boha vzi?la z Judaizmu a následne ju prevzalo Kres?anstvo aj Islam. Charakteristicky sa stáva jeho vyznam monoteizmus (preto sa slovo Boh pí?e s ve?kym písmenom), aj ke? niektoré formy monoteizmu sa nedajú v?dy presne odlí?i? od niektorych foriem star?ieho polyteizmu.
V polyteistickom ponímaní je boh nadprirodzená bytos?, obvykle nesmrte?ná. Ak v nábo?enstve existuje viac druhov nadprirodzenych bytostí, potom slovom boh ozna?ujeme tie (tú), ktoré sú hierarchicky najvy??ie.
Existuje nieko?ko r?znych definícií. Boh v niektorych nábo?enstvách nemusí by? bytos?ou, ako uvádza predchádzajúca definícia, a m??e by? vykladany ako najvy??ia pravda, nekone?no, prírodny duch, at?. Niektoré koncepcie Boha m??u obsahova? antropomorfické atribúty, kym v niektorych je nemo?né alebo rúhavé predstavova? si Boha v akejko?vek fyzickej podobe.
Oslovenie Boha
upravi?Slovo Boh sa v?eobecne pou?íva na pomenovanie bo?stva monoteistickych nábo?enstiev. V r?znych nábo?enskych tradíciách sa pou?ívajú pre monoteistického Boha rozli?né mená:
- v islame sa v?eobecne pou?íva slovo Alláh (v arabskom jazyku ide o tzv. preur?ité podstatné meno t.?j. také pri ktorom v podstate nemá zmysel hovori? ?i je vlastné alebo v?eobecné lebo taky objekt je len jeden. Rigidne správny tvar nominatívu je Alláhu). Pod?a tradície islamu existuje 99 oslovení Boha, ktoré Boh zjavil ?loveku. Tieto mená sú zalo?ené na adjektívach ako Najmilosrdnej?í, Odpu??ajúci, Ve?ny a podobne,
- v judaizme sa pou?ívajú mená Adonai, Elohim, El Elion, alebo nevyslovované Jahve z hebrejského "????" JHVH?–?tetragramatón.
- Svedkovia Jehovovi pou?ívajú meno Jehova.
- v katolíckej, evanjelickej a pravoslávnej kres?anskej liturgii sa pou?íva názov Sv?tá Trojica, ktory znamená Otca, Syna a Ducha Sv?tého,
- v???ina hinduistov vzyva zosobnenú podobu boha menom Saguna Brahman alebo hindskú bo?iu trojicu (Trimurti), zlo?enú z bo?stiev Brahma?–?Stvorite?, Vi?nu?–?Udr?ovate? a ?iva?–?Ni?ite?. A v?etci sú Kri?na?–?V?eprí?a?livy.
- Sikhovia vzyvajú Boha menom Waheguru, Satnam alebo On-dar.
- Rastafariáni pou?ívajú v ich presved?ení pomenovanie Jah.
- Budha nie je bohom, budhizmus mnohí nepova?ujú za nábo?enstvo, ale nedá sa chápa? len ako filozofia ?i psychológia.[1] V budhizme sa v???inou nemodlí k nikomu, pracuje sa s mys?ou a skuto?nos?ou.
Judaistická koncepcia Boha
upravi?Judaistická predstava o Bohu je, ?e je to jedna jediná osoba. Trinás? dogmatickych ?lánkov ?idovskej viery pod?a Maimonida sa nachádza v ?idovskych modlitebnych knihách (siduroch) pod názvom Ani ma'amin?–?Verím?–?pod?a úvodnej formuly ka?dého z nich (Ani ma'amin be-emuna ?lema: Verím dokonalou vierou…). Pod?a nich:
- Boh je stvorite? a riadi v?etko stvorenie.
- Boh je jediny; jeho bytie nie je ohrani?ené ?asom.
- Boh je netelesny.
- Boh je prvy a posledny.
- Modli? sa mo?no jedine k Bohu.
- Boh sa zjavuje ?u?om, slová prorokov sú pravdivé.
- Boh pozná my?lienky a skutky v?etkych ?udí.
- Boh je nanajvy? spravodlivy?–?odmeňuje tych, ktorí dodr?iavajú jeho prikázania a trestá tych, ktorí ich prestupujú.
- Raz sa nepochybne uskuto?ní príchod Mesiá?a.
- M?tvi budú vzkriesení.
Kres?anská koncepcia Boha
upravi?Boh (Hospodin, Pán) je Láska, absolútna, duchovná, najdokonalej?ia, vnútorne bohatá a pritom dokonale jednoduchá osobná bytos? nachádzajúca sa mimo priestoru a mimo ?asu, stvorite? sveta a spasite? ?loveka. Boh je ve?ny, ?ije v neustálej prítomnosti. Je v?adeprítomny, ale nie na sp?sob akéhosi ?fluida“, ktoré v?etkym preniká, ale tak, ?e je cely na ka?dom mieste, bez toho, ?e by bol na nejaké miesto viazany. V?etkym preniká poznaním a mocou. V Bohu sa spájajú v jednote vlastnosti, ktoré nedoká?u ?udia spoji?, napríklad spravodlivos? a milosrdenstvo. Boh je sv?ty, mravne dokonaly, v?etko presahujúci. Boh je prameňom, Stvorite?om v?etkého. U Boha sú v?etky jeho vlastnosti aj jeho podstatou. Preto nehovoríme, ?e Boh je láskavy, ale Boh je láska a pod.
?Boh má jednu podstatu. Kres?ania chápu Boha ako tri osoby?–?Otec, Syn a Duch Sv?ty. Tieto osoby sú si navzájom rovné, stále je to ten isty Boh, lí?ia sa len tzv. protikladom vz?ahov. Boh je v?emohúci Stvorite?, ktory svojou v??ou stvoril svet z ni?oho. V?etko okrem Boha je teda stvorené. Najvy??ou cnos?ou a jadrom kres?anskej zbo?nosti je preto pokora pred bo?skym Stvorite?om. Najzavrhnutiahodnej?ou neres?ou a súhrnom v?etkych ostatnych nerestí je trúfalos?, s ktorou sa ?lovek pova?uje za rovného Bohu a chce sa postavi? na jeho miesto.
Boh je milostivy a spásny. ?lovek bol stvoreny na Bo?í obraz ako nesmrte?ny s nesmrte?nou du?ou. Odmietol v?ak Boha, poru?il jeho príkaz v raji, neodolal poku?eniu "hada" - diabla a preto bol potrestany - vyhnany z raja, stratil nesmrte?nos? tela a jeho v??a sa stála náchylnou k zlému. M??e síce vlastnymi silami bojova? proti zlu, ale nie by? z neho vyslobodeny, spaseny. Spásu mo?no dosiahnu? len bo?ou milos?ou v zjednotení s bo?ím Synom, ktory sa stal ?lovekom. Boh teda nie je nedosiahnute?ny. Nikoho neodmieta. ?lovek sa má celej svojej hrie?nej prirodzenosti vzda? a prekona? ju. Cely prirodzeny ?lovek je smrte?ny a skazeny, dokia? nie je obnoveny znovuzrodením v Kristovi. Ak k tomu v?ak do?lo, je to tie? cely ?lovek, ktory premeneny vstáva z m?tvych. Táto idea znovuzrodenia ?loveka v Kristovi bola ozna?ená ako centrálna dogma celého kres?anstva.
Islamská koncepcia Boha
upravi?Alah je absolútna, duchovná, osobná, zásvetná, mimo?asová bytos?, stvorite? sveta; zdroj dobra i zla. Boh je len jeden, je celkom jedine?ny a úplne jednotny, jednoliaty, bez vnútornej diferenciácie. Boh nemá ruky, sluch a to, na ?o si sadnú?, nem??e ma? v?bec nijakú vlastnos?.
Názory na Boha
upravi?Boh je zdroj vedenia, stvorite?, vládca a pán prírody. Boh je najv?eobecnej?í princíp?–?po?iatok v?etkych vecí; je to absolútna skuto?nos? a základ ka?dej inej skuto?nosti?–?tvoriaca, exemplárna a cie?ová prí?ina vesmíru. Boh je causa per se, zdroj i miera v?etkého bytia (Deus ergo formalis et exemplaris est causa omnium creatorum). V bo?skom rozume tkvejú univerzálie, ktoré jestvujú pred vecami (universalia ante rem).
Boh je ?istá forma, nepremenlivá ?innos? (ENERGEIA AKINéSIAS), ?isté myslenie seba samého, svojho vlastného myslenia?–?myslenie myslenia (NOéSIS NOéSEóS, Met. XII 9, 1074 b 34), nehybny 'prvy hybate?' (PRóTON KINúN, Met. XII 7), ktory v?ak u? nezasahuje do sveta, ale ovplyvňuje ho iba prostredníctvom 'lásky' vecí k nemu (KINEí DE HóS ERóMENON, Met. XII 7, 1072 b 3).
Boh je najvy??ím bytím, jedinym nezávislym a nevyhnutnym bytím. V?etky ostatné súcna sú od neho závislé a mohli by aj neby?. Boh je causa essendi, prí?inou bytia.
Boh je najvy??ou pravdou, ku ktorej sa v?etky pravdy ná?ho poznania zbiehajú a vo?i ktorej nadobúdajú v?bec zmysel. U? pravda samo svojimi vlastnos?ami, ktoré ju robia pravdou, t.?j. svojou nevyhnutnos?ou, nemennos?ou a ve?nos?ou sved?i o súcnosti nejakej nevyhnutnej, nemennej a ve?nej bytosti, t.?j. o existencii Boha. Boh je ratio intelligendi, d?vodom poznania a rozumenia.
Boh je najvy??ím dobrom, a to nie dobrom v?aka nejakému inému dobru, ale dobrom v?etkych dobier. Boh je ordo vivendi, poriadok, pravidlo ?itia.
V tychto ontologickych, noetickych a etickych kategóriách, v kategóriách bytia, poznávania, chcenia, alebo v kategóriách bytia, vedenia, milovania tkvie filozofické de?ifrovanie tajomstva nicejskej dogmy o trojjedinosti bo?ej: Boh Otec ako ve?né a nepremenné bytie mysliac seba samého vyvodzuje zo seba Syna ako svoju vlastnú my?lienku alebo sebapoznanie. Z Otca i Syna, z ich vzájomnej lásky vychádza tretia bo?ská osoba?–?Duch Sv?ty. Ten posv?cuje mravné konanie a v??u veriacich a umo?ňuje im dosiahnu? ??astie tym, ?e láskou k absolútnej pravde, ktorá je op?? absolútnym poznaním absolútneho bytia, participujú na bo?ej nemennosti a ve?nosti.
Boh je Jedno, z ktorého vzniká v?etko, maximum a minimum zároveň: Boh je v najv???om ako aj v najmen?om.
Budha nezavrhol existenciu boha stvorite?a, práve naopak, ale odmietol ís? falo?nou cestou, ktorou krá?alo zvedené a lenivé ?udstvo. Prijal jeho u?enie o znovuzrodení (samsáre) a odplate (karmane), a vydal sa cestou spásy a oslobodenia ducha, v zmysle zákonov bo?ích.
Boh je p?vodca prvého impulzu pohybu.
Boh je hypostazované kvality ?loveka. ?udská bytos? premieta na nebesia sen o dokonalosti, ktory nem??e uskuto?ni? na zemi. Stvorením nábo?enstva sa ?lovek odde?uje sám od seba, odcudzuje sa, namiesto toho, aby svoju pravú prirodzenos? uskuto?ňoval v poslu?nosti vo?i zákonu lásky ?loveka k ?loveku.
V?etci sme ateisti v otázke v???iny bohov v ktorych kedy ?udia verili. Niektorí z nás v?ak idú e?te o jedného boha ?alej.
Boh je ordo ordinans (organizujúci po?iatok, organizujúci svetovy rozum); Boh sám seba kladie myslením.
Boh sa opisuje ako celkom iné, tajomná moc, to, ?o ma presahuje. Presnej?ie vyjadrené: bohom sa táto moc (zákon, poriadok, sila at?.) nazyva tam, kde je poňatá osobne.
Zdá sa mi, ?e idea osobného boha je antropologicky koncept, ktory nem??em bra? vá?ne. Takisto si neviem predstavi? nejakú v??u alebo cie? mimo ?udskej sféry... Veda bola obvinená z podryvania morálky, ale toto obvinenie je nespravodlivé. ?udské etické správanie by malo by? zalo?ené na pochopení, vzdelaní a sociálnych v?zbách a potrebách; ?iadny nábo?ensky základ nie je potrebny. ?lovek by na tom bol dos? biedne keby musel by? ovládany strachom z trestu a nádejou na odmenu po smrti.
Boh nie je objektom poznania; nem??e by? odhaleny apodiktickym sp?sobom. Tym sk?r nie je Boh predmetom zmyslovej skúsenosti. Je nevidite?ny. Nemo?no Ho vidie?, mo?no v?ak v Neho veri? (32).
Boh je Jedno, z ktorého vzniká v?etko, maximum a minimum zároveň: Boh je v najv???om ako aj v najmen?om. Boh je po?iatok bez po?iatkov, v ktorom splyvajú v?etky protiklady, je to coincidentia oppositorum, je práve tak maximum ako aj minimum a prekra?uje tak minimum ako aj maximum. A pod?a negativnej teológie sa v Bohu nenachádza ni? iné ako nekone?no. Preto z jej h?adiska nie je Boh poznate?ny ani v tomto, ani na onom svete, preto?e ka?dy tvor je vzh?adom na neho temnotou a nedoká?e obsiahnu? nekone?né svetlo?–?ale je známy iba sebe samému. (De docta ignorantia I, kap. 26112n). Pre re? o Bohu to potom znamená, ?e v teologickych vypovediach sú negácie pravdivé a kladné vypovede nedosta?ujúce. Práve tak sú tieto záporné vypovede o to pravdivej?ie, o ?o viac ochraňujú absolútne dokonalé od nedokonalostí at?. Boh je ur?eny nanajvy? vo svojej toto?nosti i r?znosti vo?i v?etkému ostatnému ako to, ?o nie je iné (non aliud), a práve tak ako stred stredu, cie? cie?a, ozna?enie ozna?enia, bytie bytia a nebytie nebytia (O neinom, 87, téza 5).
Boh musí by? chápany z ontologického rozdielu medzi bytím a súcnom. To znamená: Boh je, ale nie je nijaké súcno, je omnoho sk?r skrytym tajomstvom bytia. Boh nie je nijaké nad-bytie, ale ono tajomne zjednocujúce vo v?etkom jestvujúcom, bytie-samo ako základ a cie? v?etkého jestvujúceho a v?etkého bytia, Boh je vo?i v?etkému imanentny a transcendentny sú?asne. To pre na?u re? o Bohu znamená, ?e práve negatívne vypovede (Boh nie je kone?ny) m??u znamena? nie?o eminentne pozitívne: Boh je nekone?ny.
Boh je monáda monád, absolútne jasná monáda, ktorou vrcholí hierarchia monád, pramonáda, vy?iareniami ktorej sú v?etky ostatné monády.
Boh zomrel; je m?tvy.
Boh je neosobny bo?sky princíp, kone?ny prameň v?etkého, ?o existuje. Boh je absolútne dokonaly, tak?e o ňom nemo?no vypoveda? ni? pozitívne; ka?dá vypove? by toti? nevyhnutne znamenala obmedzenie jeho dokonalosti. Relatívne najvysti?nej?ie mo?no boha ozna?i? ako 'jedno' alebo 'dobro'.
Boh je abstraktny svetovy zákon.
Boh sám seba kladie myslením.
Boh je slepy, neosobny prazáklad.
Boh je imanentná prí?ina sveta; Boh a svet sú to isté, medzi bytím sveta a Boha niet rozdielu; jednotlivé veci nemajú nijakú vlastnú podstatu?–?ich jedinou podstatou je Boh. Boh je causa sui, ?i?e prí?inou seba samého; Boh zaprí?iňuje sám seba.
Boh je ?íre esse; jeho essentia (bytnos?, pravá podstata) je takého druhu, ?e obsahuje u? priamo existenciu. Boh je ?írou formou alebo ?írym uskuto?nením (actus purus), uskuto?nením najdokonalej?ím zo v?etkého. Boh chápany ako esse umo?ňuje uskuto?ni? analógiu súcna (analogia entis). Boh je imateriálny.
Boh je prvá tvorivá a cie?ová, kone?ná prí?ina v?etkych vecí, v?etkého.
Boh je jediny a nepodobá sa smrte?níkom ani vzh?adom, ani myslením. Boh cely vidí, po?uje a myslí. Zotrváva nehybne na tom istom mieste a bez námahy svojou mys?ou v?etko koná.
Boh neexistuje, preto?e je na svete zlo, ?alej preto, lebo ak by bol dokonaly, nemal by pre?o tvori? svet, a ak by bol nedokonaly, nebol by bohom, a napokon preto, lebo nie je mo?ná nijaká argumentácia o tom, ?o by bolo jedine?né svojho druhu.
O Bohu síce hovori? potrebujeme, ale je to ne?ahké. To, ?e Boh je skuto?nos? transcendetná, vedie k tomu, ?e o ňom m??eme hovori? len analogicky. Ka?dé filozofické alebo teologické tvrdenie o Bohu platí len s vyhradou. A tak aj na?e práve vyslovené tvrdenie o Bo?ej personalite je analogické. Platí, ale bez akéhoko?vek obmedzenia, ktoré vidíme napríklad na ?u?och. O Bohu m??eme hovori? slovami, ktoré nazna?ujú jeho personalitu (Otec, Pán, Vládca), i vyrazmi neosobnymi (Svetlo, ?ivot, Pravda). Je to, ako by bol zároveň osobny i neosobny. Sk?r m??eme poveda?, ?e je nadosobny. Vyzerá to ako neistota, ale zároveň to vedie na?u úvahu ?alej. Bo?ia personalita vedie toti? k tomu, ?e samo filozofické poznanie Boha nesta?í.
Filozofické koncepcie Boha
upravi?Filozofia dialógu
upravi?Boh je najkrajnej?í horizont Ty; ?lovek je tymto Ty trvalo oslovovany a vyzyvany k odpovedi alebo volany k zodpovednosti, tak?e existencia ?loveka je neustály dialóg.
Starogrécka filozofia
upravi?V gréckej filozofii sa stretávame s najr?znej?ími predstavami o bo?skej bytosti: bo?sky praoheň Herakleitov, Aristotelov prvy hybate?, ktory spo?íva v pokoji sám v sebe a seba samého nazerá; panteizmus stoikov a inych, ktorym je boh to isté ?o súhrn v?etkého bytia; napokon u Plotina poňatie, ?e boh je jediny skuto?ny a v?etko ostatné je len odlesk, emanácia bo?ského bytia.
Gnosticizmus
upravi?Boh je p?vodny domov v?etkého stvorenia.
Judaizmus
upravi?Boh = Jahve = Adonai je absolútna, duchovná, zásvetná, mimo?asová osobná bytos?, stvorite? sveta.
Kabala
upravi?Boh je neur?ite?né bezhrani?no bez akychko?vek vlastností, En-Sof, ktoré je v?etkym vo veciach, do ktorych vy?aruje (emanuje) svoju podstatu a ?ím sa sú?asne obmedzuje. Toto sebaobmedzovanie sa bezhrani?na sa odohráva v desiatich etapách alebo ?tádiách sebarozvíjania sa, ktoré sú anlogické zónam gnosticizmu a nazyvajú sa sefirot.
Katolicizmus
upravi?Boh je bezpe?ne poznate?ny z jeho diela prirodzenym svetlom rozumu; h?adenie na Boha (450) je cie?om putovania ?loveka tu na zemi.
l749
upravi?Boh je pra-základ mnohotvárneho súcna, ktoré tvorí svet, ba celého súcna v?bec. V ňom spo?íva v?etko, nako?ko od neho ako od prvej p?sobiacej prí?iny v?etko vychádza a je ním ako poslednym cie?om pri?ahované, nako?ko sa v?etko zú?astňuje na jeho plnosti, a tak predstavuje verny obraz alebo stopu jeho nádhery. Pra-základ ako taky sám nie je zalo?eny v ni?om inom, je zalo?eny iba v sebe samom; prvá a posledná prí?ina v?etkého musí by? sama ne-zaprí?inená, existuje silou absolútnej nevyhnutnosti svojej vlastnej existencie (a-se-itas: bytie samo od seba). Preto v Bohu úplne splyva bytostnos? a pobyt; Boh nemá bytie len ako súcno, t. zn. bytie-majúce, ale je aj bytie samo ?i?e bytie subsistujúce: v tom tkvie metafyzická bytnos? Boha, ktorou je Boh v samom jadre kon?tituovany a ktorou nado v?etkym vyniká.
V protiklade k tomu zahrnuje fyzická bytnos? Boha spolo?ne so subsistujúcim bytím v?etky Bo?ie dokonalosti, ktoré sú touto bytos?ou ako svojím najvnútornej?ím koreňom dané. Preto?e tieto dokonalosti subsistujúce bytie bli??ie ur?ujú, nazyvame ich vlastnos?ami (atribútmi) Boha. V Bohu samom netvoria mnhos?, ale sú jednoduchou, a predsa nekone?nou plnos?ou.Ke??e ich nevidíme bezprostredne a neobsiahneme ich teda jednym poh?adom, sme odkázaní vytvára? si o nich sprostredkovane alebo pomocou svojich pojmov vychádzajúcich z pozemského kusy obraz. Presnej?ie povedané, Bohu mo?no pripisova? iba ?isté dokonalosti, ktoré pod?a svojej bytnosti udávajú ?isté bytie (múdros?, dobrota, moc), nie v?ak zmie?ané dokonalosti, v ktorych bytnosti sa bytie mie?a s nebytím alebo nedokonalos?ou (napr. zmyslové afekty, ktoré mo?no pripisova? Bohu len v prenesenom slova zmysle).
A? uva?ovanie bo?sych vlastnosti jednotlivo pred nami roz?iari obraz Boha v jeho plnej vzne?enosti. Ako bytie samo je Boh celou plnos?ou bytia, a preto je nekone?ny. Tu bytie nie je obmedzené nijakym ne-bytím, a preto je bytím ?istym, ?istou aktualitou (actus purus), ktorá je od za?iatku dokonaná v sebe samej, preto?e stáva? sa predpokladá e?te-nie-bytie. Preto Boh nevyslovite?ne presahuje kone?né, neustále sa tvoriace bytie (transcedencia), aby v ňom v?ak bol ako prazáklad zároveň obsiahnuty (imanencia). Ke??e by?-telom v skuto?nosti obsahuje ne-bytie, je Boh ?istym duchom, a tym osobnou bytos?ou (osoba), ktorá poznáva a pritom láskyplne vlastní seba samu a nad v?etkym ostatnym vládne svojou prozrete?nos?ou. Nábo?enstvom vstupuje ?lovek s tymto najvy??ím majestátom do osobného vz?ahu, ktory pripravuje jeho kone?né neplnenie skrze Boha v ?ivote po smrti.
Ka?dé odklonenie sa od tohto vytríbeného Bo?ieho obrazu znamená zlyhanie.
Nomoteizmus
upravi?Boh je súhrn v?etkych zákonov.
Panteizmus
upravi?Boh je zatiahnuty do vzniku sveta, neodli?uje sa od neho celkom.
Stredny platonizmus
upravi?Boh je nadmateriálna skuto?nos? ako predur?enie materiálnej skuto?nosti; absolútno.
Mlad?í stoicizmus
upravi?Boh je hlavny predmet poznania; otec ?udí, ktorého poznanie dáva ?loveku vedomie bo?ského spojenia s ním a tak zároveň primerane reguluje ?udské vz?ahy k bohu a celému ?udstvu. ?udsky ?ivot je v súlade s tym slu?ba bohu, ktorá spo?íva v presnom zachovávaní bo?skych právnych noriem a v nále?itom správaní sa pod?a nich. ?lovek je synom bo?ím a ako takyto syn musí milova? druhého ?loveka Prípravou na túto slu?bu je etika i morálka.
Mytológia
upravi?Boh je v mytoch chápany e?te ako zmyslovo-konkrétna bytos?.
V slovanskej mytológii Boh je bo?stvo ude?ujúce ?u?om bohatstvo: úrodu na poliach, prírastok dobytka, rozmno?enie statkov. Sú bohovia vy??í a ni??í.
Referencie
upravi?Iné projekty
upravi?
Externé odkazy
upravi?- FILIT – zdroj, z ktorého p?vodne ?erpal tento ?lánok.